Streda neplánovaná trasa do Chocholnej
...doobeda som si užila Zuzku na Macovi ktorý mal zase raz na sebe madlá a po dlhom čase sa krutil na lonžke :) po olonžovaní Maca sme s Lubkou rozmýšlali kam pôjdeme na vychádzku pretože som chcela aj porobiť s konmi aby mali trochu roboty...
Kým sme sa neobvykle vyterigali z maštale bolo aj dosť hodín, ale našťastie sme sa nemali s nikym stretnuť čiže nám to bolo jedno :) Prechádzali sme ešte okolo Peťa a Rii a videla som že su obaja doma, vedela som že Peto by mal byť doma aj v piatok a Ria je doma cely týždeň bo su prázdniny... došli sme ku výbehu s pončami a videli sme žéééé majú novu ohradu a náhodou tam bolo aj obecenstvo...dobehli ku nám aj ludstvo aj ponikovci chvýlu sme sa pobavili a hneď padla otazka či Peťo ked už je doma nejde s náma na vychádzku...nevieme sice kam, ale pončo nebol dlhšie vonku a urobí mu to viac než dobre... počkali sme a mohli sme vyraziť... konečne nebol Kanizar jediný ako prasiak obecný :)
Prechádzali sme na druhej strane potoka a v záhradke jedného domu som videla SNEžIENKY sila...
...nakoniec sme sa rozhodli že pôjdeme smer Chocholná tak ako sme šli v nedelu...po ceste sme sa este dohadovali kade presne a čo... a Peťo chcel isť na kolbisko tak sme tam šli, ja osobne som tam bola 1x ve životovy aj to ešte v lete čo boli preteky...kým sme došli ku kolbisku sme sa nasmiali a vynadávali a bolo fajn :)
Prechádzali sme okolo chatiek a prichádzali sme ku kolbisku, táto cesta bola viac než haluz pretože sme sa s kobylou skoro prizabili pretožé... Johanka ma okutý zadok ešte stále (táto zima bola viac než nebezpečná) a keďže na ceste bol roztápajuci sa lad tak sme proste skúšali sleiding...
...konečne sme dole a prechádzame cez potok ktorý ohraničuje kolbisko...prichádzali sme k ohrade a rozmýšlali kade tam vojdeme... nakoniec sme sa rozhodli prejisť cez dvere ktoré boli otvorené hm Pončo sa prepchal ja tiež a Kanizar z Lubkou no skoro tam ostali vyseť :) ale prepchali sa...konečne sme boli dnuka a rozmýšlali čo ďalej. Peťo si chcel vyskúšať klusať na Sulovi a Lubka si ho vyskúšala tiež... najprv krpec skúšal to sme mali vydieť ako náhle sadla nanho Lubka a povedala " JA SA HO BOJíM :)) " ten kôä ako keby vedel čo povedala, automatocky sa nahrbil a ani dopredu ani dozadu, ale nakoniec sa podarilo a aj klusali...
KeĎ sa Lubka povozila poprosila som ich aby mi zavreli kolbisko a ja kobylu na chvýlu pustím pretože som cítila ako keby som sedela na vývierajúcej sopke stačilo potlačiť a letííííííííííííííííííííím :) precupkali sme k druhému koncu kade koníky vyliezli von ja som si zatial odstrojila kobylu zavrelo sa a mohla lietať kolko sa jej ráčilo...dokonca sa aj vyválala a bola céééla mokra sakra tela...
KeĎ ju besnenie prešlo nastrojila som ju a mohli sme vyraziť domov...po ceste Sultána s Petom skoro zostrelil jeden magor na mercedese (vadný ludia su to) dokráčali sme k ceste ktorá viedla popri Chorvatových výbehov a šlapali sme kopce...Kandíkovy neobvykle harašilo, ale Lubka ho zvládla, využili sme že pomali, ale isto vykúka tráva tak kone sa nevedeli vyžrať, stáli sme nad drietomou a chocholnou a ešte stále bolo prijemňe teplo... schádzali sme do drietomy kamikadze cestou, ale bola najkratšia :)
...v dedine/obci som sa spojila s Ivanou pretože niečo potrebovala kuknúť tak som zoskočila a šla s Čilou na návštevu :) tá nechápala tak sa skoro zesrala, ale našťastie nie :) ... Ivana spomínala že Nota je otlačená tak som to šla kuk mne sa to moc nezdalo ako otlačené ale odporúčala som jej riešiť to ako my Kanizara... westernovú deku + anglické sedlo vzhladom na to že má tiež výrazný kohutik a má pokoj nemusí stresovať že sa kobyla možno zase otlačí...
...prichádzali sme domov odovzdali sme Peťa zo Sultánom domov a previezli malú Mari do maštale na Čile :)
Došile po nás PeTko a šli sme spokojne domov...
Pridávam neobvykle fotkyyyy